Keď ženy čelia hejtu: Nielen naša bývalá prezidentka či novinárky – zažila som to aj ja sama. Ako na to však pripraviť a viesť naše deti, radia odborníčky

Pôvodne publikované 23. 6. 2024 na stránke najmama.sk
Autorka článku: Andrea Farkašová v spolupráci s PaedDr. Zuzanou Juránekovou, MBA a našou kolegyňou Mgr. Lýdiou Blaho
Foto: iStock

Aj keď je to už niekoľko týždňov, po atentáte na slovenského premiéra sa toxicita online prostredia zvýšila až o 60%. A pretrváva. Vlna hejtu valcuje sociálne siete – a vystavené sú mu aj naše deti a tínedžeri. Na hejt sme sa preto pýtali odborníčok – ako spoznať, že ho naše dieťa zažilo a ako sa voči nemu obrniť?

Určite ste si hejt a nenávistné prejavy obrátené voči vám, vašej osobe zažili aj vy. Pôvodne sme tento článok pripravovali na margo hejtu najmä voči ženám, našim političkám, novinárkam a ďalším ženám, pretože hejt voči nim je rodovo podmienený (agresívnejší aj vzhľadom k tomu, že sú to ženy).

Sama som nedávno hejtu čelila a vyvolalo to vo mne silné pocity, útočilo na moju osobnosť…

Miera nenávisti sa zvýšila tak, ako sme ešte nevideli

Lenže vo svetle súčasných udalostí téma hejtu naberá na obrátkach – slovenský startup elv.ai, zameraný na moderovanie diskusií v online priestore totiž informoval o tom, ako nedávny pokus o usmrtenie slovenského premiéra Roberta Fica 15. mája 2024 v Handlovej vyvolal bezprostredne po incidente v online priestoru obrovskú vlnu toxicity a nenávisti.

Toxicita komentárov pod príspevkami médií a verejných inštitúcií sa zvýšila o 60 %.
„Útok na premiéra Fica zvýšil nenávisť na sociálnych sieťach na úrovni, ktorú sme ešte nevideli,“ komentoval aj CEO spoločnosti Jakub Šuster. Dôsledkom bolo napr. to, že médiá vypli komentáre pod príspevkami, podobne spravila aj samotná Polícia SR.

„Výskumy ukazujú, že vystavovanie sa negatívnym komentárom môže viesť k ďalšej polarizácii užívateľov a užívateliek. Aj jeden neslušný komentár vie spustiť vlnu negativity, ktorá efektom snehovej gule dokáže ovplyvniť celú diskusiu. Ukazuje sa, že vystavovanie nenávistným komentárom tak môže viesť až k celkovej negatívnej zmene ľudského vnímania,“ píšu na stránke elv.ai.

Keď sa stanete terčom hejtu vy, dospelé ženy

Nie je prekvapujúce, ak povieme, že sa s hejtom tak rozšíreným na internete (a nielen) stretávajú pravidelne aj naše verejné predstaviteľky. Za všetky spomeňme napríklad dnes už našu bývalú prezidentku Zuzanu Čaputovú (vrátane jej dcér). Spomenúť chceme aj moderátorku SME Zuzanu Kovačič Hanzelovú, ktorá sa pre dlhotrvajúci, opakujúci hejt a kyberšikanu nielen online, ale aj fyzické útoky na istý čas stiahla z verejného priestoru. Hejteri zverejnili dokonca jej adresu a telefónne číslo.

Napokon spomeňme aj dlhoročnú novinárku a bývalú moderátorku relácie Na hrane, ktorá po 22 rokoch odišla z obrazoviek TV JOJ Janu Krescanko Dibákovú. Tú aj s rodinou musela dokonca istý čas strážiť polícia pre hrozbu útokov, no rovnako je na tom s online hejtom.

Všetky tri spomínané ženy, ale aj početné množstvo ďalších novinárok (samozrejme, aj novinárov), političiek a iných verejných aj neverejných osobností či umelkýň zažívajú takéto útoky. A čo vy?

Hejt od blízkeho človeka a ďalší sa radi pripojili

Pre mňa bol hejt o to prekvapujúcejší, pretože ho ako spomínanú snehovú guľu rozbehol mne blízky človek, ktorý sa nechal strhnúť emóciami a odlišnosťou názorov.

Vlna nenávisti aj od ďalších komentujúcich, ktorí ma nepoznali, bola taká silná, až ma prevalcovala. Bolo to nepríjemné, smutné, prežila som sklamanie, odvrhnutie, snažila som sa odosobniť od urážok a osobných útokov od niekoho, koho som nepoznala a kto nepoznal mňa. Viete si predstaviť, že niekto toto prežíva na pravidelnej báze?

Čo mi však hneď napadlo a o čo sme sa začali zaujímať, bolo – ako toto naučiť naše deti, ktoré trávia na internete a sociálnych sieťach rovnako veľa času ako my a sú v ňom zbehnutejší? Na rozdiel od nás, rodičov, to nie sú „prisťahovalci“ ale „domorodci na internete“, zároveň však na rozdiel od nás aj zraniteľnejší a citlivejší. Komentáre na svoju osobu vnímajú inak. A online prostredie je pre ne prirodzenou súčasťou života.

Aj preto sme sa o hejte a o tom, ako sa s ním vysporiadať, ako sa k nemu postaviť, ako to učiť naše deti/tínedžerov a tínedžerky a čo nezanedbať, zhovárali s odborníčkami – PaedDr. Zuzanou Juránekovou, MBA, poradkyňou na internetovej linke dôvery pre mladých Ipčko a psychologičkou Mgr. Lýdiou Blaho z Centra Psyché v Bratislave. Čo teda s tým, ak by sa terčom hejtu stali naše deti?

Prežívanie dieťaťa a dospelého je diametrálne odlišné

V prvom rade treba povedať, že na rozdiel od nás, dospelých deti ešte nemajú zvládnuté a natrénované mechanizmy sebaošetrenia či samoregulácie svojich pocitov, veci prežívajú intenzívnejšie, sú impulzívnejšie, vzťahovačnejšie, ľahšie ovplyvniteľnejšie, majú slabšie sebaovládanie a cítia presvedčenie, že im dospelí nerozumejú, kvôli čomu sa s nimi častejšie dostávajú do konfliktu. Nachádzajú sa často v „začarovanom kruhu“ očakávaní (od rovesníckej skupiny), ktoré by mali napĺňať, tlaku na výkon od dospelých aj rovesníkov a vlastných potrieb.

Deti a tínedžeri ešte nemajú vyvinuté mechanizmy na zvládanie náročných situácií ani vyvinutý mozog na domýšľanie následkov a dôsledkov (napríklad aj pri hľadaní spôsobu, ako sa s hejtom vysporiadať a zvládnuť silné emócie, ktoré vyvoláva – o tom nižšie v článku). Tiež absentujú životné skúsenosti, preto často konajú radikálne, extrémne, neuvážene a riskantne. Všetko to patrí k prirodzenému vývinu a životu.

Aj psychologička Mgr. Lýdia Blaho vysvetlila, že rozdiel v prežívaní u dospelého človeka a tínedžera spočíva v ich celkovo zvýšenej emočnej senzitivite v sociálnych kontaktoch. „Medzi 10. a 12. rokom života ich zmeny podnecujú k vyhľadávaniu sociálnych odmien vrátane pozornosti a uznania zo strany rovesníkov. Konkrétne sa v časti mozgu nazývanej striatum znásobujú receptory pre „hormóny šťastia“ oxytocín a dopamín, vďaka čomu sú tínedžeri najmä v rannom období veku mimoriadne citliví na pozornosť a obdiv ostatných.“ Práve sociálne platformy podľa nej prinášajú okamžitú spätnú väzbu (Like, Dislike), čo v bežnej osobnej komunikácie obyčajne nezažívajú.

Deti vnímajú spätnú väzbu na sieťach citlivejšie – aj kvôli vývojovým špecifikám: napr. medzi 10. a 12. rokom života sú pre ne dôležité vyhľadávanie sociálnych odmien vrátane pozornosti a uznania zo strany rovesníkov

Týka sa hejt našich detí? Čudovali by ste sa – ale áno

Na túto otázku odpovedala psychologička Blaho: „Prieskumy vo viacerých krajinách ukazujú, že 42 % – 67 % mladých dospelých zaznamenalo „nenávistné a ponižujúce písanie alebo prejavy na internete“ a 21 % z nich sa samo stalo ich obeťou (Walter, 2022).“ Aj preto by sme mali uvažovať nad tým, prečo teda vzniká.

A pridáva sa aj Juráneková z Ipčka: „Z našich skúseností vnímame, že naprieč všetkými krajmi Slovenska mimoriadne rezonuje téma šikany, vylučovania z kolektívov, neprijatia, vzťahov (rodinných, rovesníckych, partnerských) a straty pocitu bezpečia v školách, ako aj nedôvera v systém a kompetentné osoby, ktoré majú vzniknuté náročné situácie riešiť. Takýchto kontaktov o nedôvere v systém sme zaznamenali v roku 2023 až 2646x a téma šikany sa v komunikáciách objavila 7 172x, téma kyberšikany bola v 1961 rozhovoroch, hate speech 1017 a radikalizácia 579x.“

Ak chceme na hejt pripraviť naše deti a teda naučiť sa reagovať, nastaviť si hranice, potrebujeme poznať tieto pojmy:

Kyberhate je šírenie nenávistného prejavu (napr. rasistického, xenofóbneho) zameraného na rozdelenie jednotlivcov v online komunite na základe rôznych tém (politického či náboženského presvedčenia, etnického pôvodu, sexuálnej orientácie…). Zažiť ho môžete jednorazovo alebo opakovane. Ako reakciu na váš komentár, účasť v diskusii alebo len tak. Hejterom môže byť neznámy človek, ale aj vám blízky človek. Juráneková z Ipčka však pripomína, že hejtovať môžu aj trollovia, „krotí chcú zámerne vyvolávať nejaké reakcie a emócie“.

Kyberhate, hejtovanie spoločne s kyberšikanou sú formy kyberagresie. Kyberšikana na rozdiel od hejtu je skôr úmyselné, škodlivé, dlhodobé a opakujujúce sa agresívne správanie prostredníctvom technológií, vykonané jednotlivcom alebo skupinou voči človeku/skupine, ktorá sa nevie brániť.

Ako sa správame na internete? Vysvetlenie v podobe tzv. disinhibičnom efekte

Prečo vlastne hejtujeme? Obidve odborníčky sa zhodujú na tzv. disinhibičnom efekte, ktorý ovplyvňuje naše správanie na internete. Čo to znamená?

„Vyvoláva pocit bezpečia, anonymity, zbavuje nás zábran, rozpakov, prekonávame vďaka nemu nesmelosť a plachosť a sme priamočiarejší a rýchlejší. Odbúrava schopnosť regulovať naše správanie v kontakte s inými a má svoju pozitívnu podobu aj toxickú. To znamená, že sú ľudia v prostredí internetu akoby „odtrhnutí“, odviazaní, správajú sa spôsobom, ktorý by si v reálnom živote nevedeli ani predstaviť a nie sú ochotní niesť za svoje správanie na internete zodpovednosť.

Prejavuje sa to aj agresívnym a extrémnym správaním. Príkladom môžu byť nepríjemné komentáre, príspevky, hejty či zosmiešňovanie, vyhrážanie, urážanie a podobne. A keď sa svojimi hejtmi pripájame k hejterskej skupine zrazu máme pocit, že nás je tam viac vytvára sa akoby príležitosť pridať sa k niečomu, čo sa práve deje, o čom sa hovorí a povedať si svoj názor a tým, že je to na sociálnych sieťach, tak sa to deje kvázi bezpečne, nemáme zábrany, napíšeme aj to, čo nemyslíme vážne a zároveň za to nie sme ochotný niesť už spomínanú zodpovednosť. Pre niektorých ľudí, je to akýsi „ventil“,“ vysvetlila bližšie Juráneková.

„Nenávisť a nenávistné prejavy sú staré ako ľudstvo samo, ale s príchodom internetu sa dá šíriť rýchlo, bezhranične a intenzívne. Čiže je to taká kombinácia toho, čo nám ponúka internet a to ako na nás vplýva a zároveň je to aj o tom, ako sa nenávisť dostáva do verejného priestoru, posúvajú sa hranice nenávisti a hnevu, veľmi direktívne sa polarizujeme a znecitlivujeme.“

A algoritmy k tomu dopomáhajú. „V takýchto online komunitách človek získa potvrdenie a prijatie od rovnako zmýšľajúcich ľudí, čo ich v konkrétnom správaní povzbudí a motivuje,“ dodáva aj Mgr. Blaho.

Čo s našimi deťmi robí hejt?

Podľa odborníčok majú slová veľkú silu. Aký dopad teda môže mať nenávistný komentár na psychickú pohodu a stav duševného zdravia mladého človeka/dieťaťa?

• dopad na sebavedomie, vnímanie samého seba a sebahodnotu
• vyvolá silné a zmiešané emócie od hnevu, cez strach, smútok, sklamanie, pocit hanby, beznádeje, straty pocitu bezpečia a dôvery v medziľudský kontakt
• môžu sa objaviť stavy úzkosti, pocity strachu a neistoty
• pocit, že vám niekto berie ľudskú dôstojnosť
• pocit, že sa necítite byť dosť dobrým človekom a členom/kou spoločnosti
• mladí sa cítia osamelo a izolovane, „vynechaní“ zo sveta a diania v ňom
• možné dopady: poruchy spánku, narušenie stravovacích návykov, zhoršenie vzdelávacích výsledkov, citlivosť na akýkoľvek podnet/informáciu/komentár
• sociálna úzkosť, myšlienky na samovraždu, sebapoškodzovanie, pokus o samovraždu

Myslite tiež na to, že dospelý (my) na rozdiel od detí majú tendenciu mať stabilnejší obraz seba, ktorý sa menej spolieha na spätnú väzbu zo sociálnych médií a majú zrelšiu prefrontálnu kôru mozgu – oblasť, ktorá môže pomôcť regulovať emocionálne reakcie na sociálne odmeny.

Keďže smartfóny a tablety dostávajú do rúk čoraz mladšie deti, potrebujeme ich vzdelávať a informovať veku primerane o úskaliach a rizikách pobytu v online priestore

Varovné signály u dieťaťa, ktoré je“hejtované“, podľa psychologičky:

• dieťa zrazu trávi oveľa menej času na smartfóne/PC
• z nevysvetliteľných príčin vypína telefón
• pri čítaní správ, sociálnych sietí, je nervózny/a, neistý/á, nahnevaný/á ,úzkostný/á
• môže pôsobiť výrazne smutne/nahnevane pri odchode od smartfónu
• v závažnejších a opakovaných prípadoch sa môže začať viac uzatvárať do seba, môže sa mu/jej zhoršiť sa školský prospech, znížiť sa záujem o veci, ktoré má rád/a
• viac sa môže izolovať zo sociálneho kontaktu s rovesníkmi

Ako reagovať na hejt ihneď?

Odborníčky vyjadrujú presvedčenie, že „najlepšie je reagovať faktami, argumentmi, slušne, pozitívne, tolerantne a rešpektujúco a nenechať sa vtiahnuť do nenávistnej a urážlivej komunikácie. Je v poriadku povedať si, že „stačilo“ a nepokračovať. Nie je to o zbabelosti, ale o tom, že sa nechcete pripojiť k niečomu a spôsobom, ktorý je v rozpore s vašimi hodnotami.

Veľkú úlohu v tomto zohráva kontrareč a pripájanie sa k človeku, ktorý zastáva opačný a faktami podložený názor. Pretože aj takto môžeme ukázať, že to, čo je obsahom hejtu nie je všeobecný a platný názor. Solidarita, slušnosť, rešpekt a podložené informácie sú cesta ako toto presvedčenie nabúrať. Žiaľ, tie nenávistné a hejterské skupiny sú často hlučnejšie… A hejt vyvoláva iba ďalší hejt,“ vysvetlila Juráneková.

S tým súhlasí aj psychologička Blaho, ktorá tvrdí: „Reakcia na hejt často situáciu len eskaluje, prípadne dotyčný hejter dostane pozornosť, o ktorú usiluje. Predtým, ako nahlásime, prípadne zablokujeme užívateľa, má zmysel uložiť snímky obrazovky a uložiť obsah, najmä ak plánujeme nahlásiť takúto udalosť platforme či úradom.“

*V tejto súvislosti je dôležité zvážiť obsah hejtu – v prípade, ak je súčasťou vyhrážanie sa ublížením na zdraví či fyzickým napadnutím, máte možnosť obrátiť sa na príslušné orgány činné v trestnom konaní, pretože ide o naplnenie skutkovej podstaty nebezpečného vyhrážania sa v zmysle Trestného zákona. Hejt môžete nahlásiť aj administrátorovi stránky a požiadať ho o odstránenie príspevku prípadne nahlásenie profilu.

Čo ak vás hejtuje blízky človek?

Podľa psychologičky sa však môže stať aj to, že hejtuje blízka osoba či priateľ. V tom prípade ide o presah z virtuálneho do reálneho sveta, čo môže byť náročnejšie. Radí preto „predýchať“ situáciu, nastaviť si hranicu, za akých podmienok sa osobne s týmto človekom chceme porozprávať, ak vôbec (v závislosti od závažnosti vyjadrenia), alebo sa rozhodnete udržať si odstup, prípadne pri opakovaní prehodnotiť kontakt s týmto človekom. „Hranice niekedy môžu znamenať aj to, že sa s ním rozprávať nebudeme.“

Hejt dokáže silno zasiahnuť aj nás dospelých – čo deti a mladí ľudia? A ako sa správať, keď hejtuje blízka osoba, teda správanie má presah z virtuálneho do reálneho sveta?

Ako sa ošetriť po prežití hejtu a učiť to naše deti

„Prioritou v týchto situáciách je cielená starostlivosť o seba, ktorá nám môže priniesť uvoľnenie od zaplavenia ťaživými emóciami,“ hovorí psychologička Blaho. Podľa Blaho a Juránekovej má zmysel:

• vypýtať si emočnú aj sociálnu podporu napr. obrátiť sa na blízkych, ktorým dôverujeme a môžu nás podporiť pri spracovávaní našich pocitov a pomôcť nám nájsť nadhľad nad danou situáciou, nezostávajte v tom sám/a, hovorte o tom, čo prežívate, siahnite po svojej „podpornej sieti“
• obrátiť sa na krízové linky podpory, prípadne zvážte osloviť odborníka či odborníčku (napr. spomínané Ipčko, krízovú linku pomoci O800 500 333, ktorá je anonymná, bezplatná a nonstop dostupná, alebo Linka dôvery Nezábudka Ligy za duševné zdravie 0800 800 566 alebo Linka detskej istoty 116 111)
• doprajte si čas na činnosti, ktoré vám robia radosť a vieme pri nich “vypustiť paru”
• vyjadrite si súcit tak, že sa budeme správať k sebe rovnakým pochopením a podporou, akú by sme poskytli priateľovi v podobnej situácii – zastavte sa vnímajte svoje pocity, netlačte na seba, doprajte si čas
• môžete limitovať podnety, ktoré zhoršujú vaše ťažkosti – teda zrušiť sledovanie, alebo zablokujete jednotlivcov či skupiny, ktoré sa sústavne dopúšťajú kybernetickej nenávisti, upravíte si nastavenia online súkromia, aby ste kontrolovali, kto s vami môže komunikovať online, vypnete si notifikácie, dáte si pauzu od online sveta, sociálnych médií napr. na pravidelnej báze – toto dokážete ovplyvniť, správanie druhých kontrolovať nedokážete
• ak za vami príde dieťa, ktoré zažilo hejt, oceňte ho, nesúďte, ostaňte pokojní, aj keď vami burcujú emócie, radšej sa o nich porozprávajte a dajte najavo, že dieťa v tom nie je samo – konajte napr. nahlásením profilu, žiadosťou o odstránenie príspevku, ako sme spomínali vyššie – dieťa potrebuje vidieť gestá a kroky od nás, dospelých s kompetenciou niečo zmeniť na zabezpečenie ich ochrany

Toto všetko podľa psychologičky posilňuje vás samých, pomáha to obnoviť pocit samostatnosti a odolnosti. „Kybernetická nenávisť nie je vaša chyba, máte plné právo cítiť sa v online priestore bezpečne a rešpektovane. Je dôležité si toto uvedomiť,“ dodáva.

Pomôžte uvedomiť si to aj vašim deťom. „Pamätajte si, že to, čo niekto napísal, nevypovedá o tom, kto ste a ani o vašej hodnote,“ hovorí Juráneková. „Nenávistné komentáre alebo správanie iných sú často skôr odrazom ich vlastných neistôt alebo predsudkov,“ pripomína Blaho.

Prevencia hejtu nie je vždy možná, možné je však toto

Odborníčky nám poskytli aj cenné rady, ako deti pripraviť na hejt, prípadne na možnosť, že sa s ním raz stretnú a scitlivieť ich tak, aby hejt neprijali do svojho života a nestali sa jeho šíriteľom:

1) Rozprávajte sa s deťmi o hejte dopredu, ale aj o témach nenávisti, xenofóbie, rasizmu

Veku primerane a s rešpektom. Základom je podľa odborníčok mať doma vytvorené bezpečné prostredie plné vzájomnej dôvery, kde sa môžu členovia rozprávať na akúkoľvek tému. Prejavte aj náš vlastný postoj, že nenávistné prejavy netolerujeme, odsudzujeme, nesúhlasíme s nimi. Pýtajte sa deti, ako to sami vnímajú, ako by sa zachovali, keby sú svedkami takého prejavu a správania, alebo ho zažili, kde by hľadali pomoc.

Veďme ich k rešpektu a tolerancii voči inakosti a pestrosti – nie je možné, aby sme boli všetci rovnakí, a každý je jedinečný. To isté sa týka aj názorového spektra – zvyšujme u detí toleranciu rôznych názorov – jeden názor môže znamenať iný pohľad a nemusí to byť nutne zlé – ale pozor, cesta hejtu, ktorá šíri nenávistné prejavy voči iným názorom ich viac polarizuje a zväčšuje vzájomné neporozumenie medzi ľuďmi.

A samozrejme – pracujte s faktami, štúdiami, overovaním, filtrovaním zdrojov.

Mladí ľudia, deti, tínedžeri potrebujú cítiť pochopenie – v bezpečnom prostredí rodiny vytvorme priestor na rozhovor alebo jednoducho objatie. Nebojte sa pomôcť vyhľadať aj odbornú pomoc

2) Budujte v deťoch odolnosť a povzbudzujte ich v kritickom myslení

Učte ich, ako bezpečne používať internet, zabezpečiť si smartfón, PC, filtrovať stránky a určovať ich bezpečnosť, zadávať silné heslá, nastaviť si súkromie, kriticky zvažovať, komu potvrdiť priateľstvo, koho sledovať a na koho obsahy reagovať. „Pomáha porovnanie s reálnym svetom: ak by som kráčala po ulici ukázala by som cudziemu človeku fotku v plavkách z dovolenky? Pamätám si ako na túto otázku, keď som pracovala v škole, deti jednoznačne reagovali, že nie.“

Odolnosť u detí vybudujete aj pestovaním pocitu vlastnej hodnoty a sebaúcty. „Dôležitým faktorom ako podporiť deti, je tiež to, že ich budeme viesť k dobrej starostlivosti o mentálne a fyzické zdravie a pozitívnemu sebaobrazu – ak majú deti naplné svoje potreby a vedia, že sú pre nás hodnotné, ľahšie sa vyrovnajú s tým, že niekto o nich napísal niečo zraňujúce,“ vysvetľuje psychologička Blaho.

S tým súvisí aj ďalší bod:

3) Zaujímajte sa o svoje deti

Zaujímajte sa o ich virtuálny život a svet a v tejto súvislosti ich od začiatku učte bezpečnému užívaniu internetu a jeho rizikách. Pravidelne a nie jednorazovo. Pýtajte sa ich so záujmom, čo je podľa nich primerané na internete, čo nie, čo sú výhody online komunikácie a čo nevýhody, aké hry hrajú a s čím príjemným alebo nepríjemným sa tam stretli. „Záujem o to, čo dieťa/tínedžer robí na internete, môže vyzerať aj tak, že si spoločne zahráte jeho obľúbenú online hru. Bude to spoločný čas a zároveň to prináša zážitok porozumenia, čo ho na tom baví, príp. priestor na rozhovor o tom, či sa stretáva s rizikovým správaním, čo by poradil kamarátovi, ak by sa stretol s hejtom alebo kyberšikanou,“ radí Blaho.

4) Nebojte sa edukovať aj vy, rodičia

Odborníčky radia, aby ste sa informovali aj vy – ste totiž nenahraditeľnými vzormi pre správanie pre svoje deti. Existujú aj platformy, kde sa môžete dovzdelávať, bojujúce proti nenávistným prejavom, napr. Beznenavisti.sk, Ipčko, NoToHate – OSN.