Na známky sa už nazerá inak, no jednotkára chce mať doma každý, hovorí psychologička
5 pravidiel na pohodové zvládnutie vysvedčenia:
- Vysvedčenie je aj výsledkom spolupráce dieťaťa, pedagóga a rodiča.
- Známky nehovoria nič o tom, aké šikovné je vaše dieťa.
- Dajte najavo dieťaťu, že ho máte radi a podporujete ho bez ohľadu na vysvedčenie.
- Neporovnávajte svoje dieťa s inými, ani so svojimi vlastnými očakávaniami.
- Každé dieťa je výnimočné v niečom inom.
Vtedy sa podľa nej najmä staršie deti, výnimkou nie sú ani tie mladšie, snažia vyhnúť konfrontácii. V horších prípadoch ide o útek z domu. Pri extrémnom strachu si môže dieťa dokonca siahnuť na život. Szászová zdôrazňuje, že žiadne známky a vysvedčenie za to nestoja, a všetko sa dá napraviť. Rodičia by mali podľa nej stáť v náročných situáciách pri dieťati. „Povzbudiť dieťa môžeme slovne, vyjadriť mu podporu, pochvalu, ale aj aj svojimi činmi, našou pripravenosťou s nimi zvládať aj náročnejšie obdobia. Vtedy budú vnímať a cítiť, že to zvládnu aj oni,“ hovorí.
„Vysvedčenie je už len výsledok úsilia dieťaťa. Ak sa dieťa v škole z rôznych dôvodov nemá dobre, má dlhodobo zhoršený prospech, prípadne sa mu zhorší prospech náhle, je viditeľne úzkostné, plačlivé alebo sa škole vyhýba, je potrebné to čo najskôr riešiť s odborníkom,“ zdôraznila Szászová.
Môže to byť aj maličkosť
Osobitnou kategóriou je odmeňovanie za vysvedčenie, podľa psychologičky ide o citlivú záležitosť. „Myslím, že nie je potrebné z toho robiť udalosť roka, ale zároveň snahu a prácu dieťaťa v škole náležite oceniť a pochváliť. Akákoľvek odmena a pochvala, ktorá je myslená s rešpektom a láskou je pre dieťa motivujúca,“ hovorí Szászová s tým, že je na rodičoch, aby zvážili, čo dieťa motivuje, a z čoho má radosť, či už ide o cukráreň alebo výlet. Myslí si však, že by mali byť ocenené všetky deti – „aj tie, ktorým to až tak nevyšlo“. „Pozhovárať sa s dieťaťom o tom, čo by chcelo napraviť a ako im rodič v tom môže pomôcť. Následne ho oceniť a odmeniť aj úplnou maličkosťou za snahu, môže byť pre dieťa len motivujúce,“ zhrnula.
V pravidlách na pohodové zvládnutie vysvedčenia ministerstvo školstva uviedlo, že známky nehovoria nič o tom, aké je dieťa šikovné. Aj podľa Szászovej medzi rodičmi, aj keď nie medzi všetkými, naďalej pretrváva trend, že zo školy treba „nosiť jednotky“.
„Myslím, že mnohí sa naozaj snažia vnímať svoje dieťa nielen cez známky, a zároveň pochopiteľne nechcú, aby školu zanedbávalo. Nájsť medzi týmto rovnováhu je pre každého rodiča náročné. Motivácia dieťaťa na dosahovanie dobrých výsledkov je priamo závislá na tom, aké nároky sa na dieťa kladú, či nie sú príliš vysoko nastavené, a teda či je schopné ich aj dosiahnuť,“ vysvetľuje. Silný tlak na známky môže podľa nej u detí zvyšovať pocity úzkosti, napätia aj stresu. V dôsledku toho sa môže u dieťaťa rozvinúť depresia, úzkostná porucha alebo iné psychické problémy.
Úlohu zohráva aj postoj pedagóga. Rovnako podporný je aj motivujúci a rešpektujúci prístup učiteľa na všetkých stupňoch vzdelávania. „Učiteľ je v škole s dieťaťom každý deň a vie najlepšie dieťaťu učivo vysvetliť, podporiť ho, motivovať a riešiť s ním prípadné ťažkosti v spolupráci s rodičmi,“ dodala.